Príspevky

Krížna (1574 m.n.m.) -> Chyžky (1342 m.n.m.)

Obraz
Veľká Fatra je prekrásne miesto, kam sa ale človek nevyberie v hociktorý deň. Dnes ale ten pravý nadišiel a spolu s Kristínkou s nami začali stúpať z Liptovských Revúc aj Mištek s Urbim. Najskôr sme išli dlho iba po doline zelenou značkou okolo potoka Revúca, z ktorej sme sa neskôr dali doprava na žltú, ktorá bola spojovačkou na červenú hrebeňovú Cestu hrdinov SNP. Ňou sme pokračovali najskôr bukovými lesmi, ktoré prešli do ihličnanov a nakoniec na horské lúky, kde sme pod Krížnou uvideli aj prvý salaš a pastiera vo Vetrieske. Títo ľudia a ich stáda patria k hlavným udržiavateľom miestnych lúčnych biotopov. Pokračovali sme nahor, aj keď sa svah začal prudko dvíhať, pretože sa nám na obzore objavila letecká základňa, ku ktorej to už nebolo ďaleko. Z Krížnej sme pokračovali jemnučkým hrebeňom na Ostredok a z neho zostupovali do sedla Chyžky, odkiaľ nás žltá značka zviedla späť do Lip. Revúc. Cestou na hor sme stretli len minimum ľudí, ešte dolu Poliačky (skupina asi 10tich) ktoré sa očiv

Pachoľa (2167 m.n.m.) -> Predný Salatín (1624 m.n.m.)

Obraz
Ako každý rok, Západné Tatry vedia očariť. A tým že je tam aj menej ľudí a viac možností, sú pre nás dokonalé. Tentokrát sme si ale dali riadne do tela. A to sme o tom ani nevedeli kým sme sa neocitli na prvom vrchole, ale o tom potom. Vyrážali sme z Roháčskej doliny, od lyžiarskeho strediska Roháče-Spálená a smerovali k Roháčskym plesám, ktoré sme o necelé dve hodinky aj dosiahli. Všade plno až moc prítulných kačíc a tak sme len zďobli sójové suky a pokračovali. Do Baníkovského sedla nás čakal ešte kus s výrazným stúpaním na konci, ktoré pokračovalo až na Pachoľa. Tam sme sa usadili a naobedovali, počas čoho sme sledovali ako sa rozplývajú oblaky, ktoré zastierali zvyšok hrebeňa ktorý sme mali prejsť. Keď sme ho uvideli, zdalo sa až neuveriteľné kam to ideme. Tak som to preveril na mapách a oznámil: "Áno, až ten hrebeň úplne vzadu." na čo ma Mirko zfleku prekrstil: "Ty Judááš!" čím chcel asi naznačiť že som trasu aj inak mohol vymyslieť. Pustili sme sa do toho a ča

Tlstá (1373 m.n.m.) -> Ostrá (1247 m.n.m.)

Obraz
Opäť sme sa na turistiku odhodlali iba traja statoční: Matúš, Kristínka a Mištek. Dnes boli našim cieľom dva vrchy, pričom na jednom z nich sme za hojnej účasti spoluturistov a snehu boli minulý rok v zime. Začínali sme v Blatnici kam nás doviezla felda. Nie však do Gaderskej doliny, tá bola plná ľudí a áut už snáď od 5tej rána. Tak sme museli zaparkovať v dedine a o kúsok viac šľapať. Ľudí bolo fakt na mraky, preto sme sa čo najrýchlejšie predrali cez preplnenú GD až na odbočku Ústie Vápennej doliny, odkiaľ sme najprv jemne a potom drasticky stúpali ku jaskyni Mažarná, kde sme sa občerstvili a pokračovali ďalším príkrym svahom na vrchol Tlstej. Už počas cesty a aj na vrchole sme stretli najmenej 3x toľko ľudí čo som kedy vo Veľkej Fatre videl, no napriek tomu nám to pekné výhľady a krásne scenérie nepokazilo. Z Tlstej sme sa pustili zelenou značkou cez Lúbenú a  Bágľov kopec až na Ostrú, ktorá nás dokonale ohromila. Aj keď sme už boli po prejdených kilometroch vyčerpaní, skalné útvary

Veterné (1442 m.n.m.) -> Minčol (1364 m.n.m.)

Obraz
Túto túru, ktorá bola alternatívou k hrebeňovke v Nízkych Tatrách, som bohužiaľ absolvoval bez Kristínky, len s Patrikom O. a Jakubom B. Vyrážali sme od Kuneradského zámku, kam sme sa doviezli autobusom, odkiaľ sme pokračovali lesnou cestou ktorá sa tiahla dolinou asi 3-4km, kým začala prudšie stúpať do záveru na Veternom. Tam sme si dali pauzu, pokochali sa, najedli a hrebeňom pokračovali na V. Lúku a následne Krížavu, odkiaľ začal veľmi pekný úsek cesty na Minčol. Zároveň sme však čosi klesli a tak tesne pred vrcholom nás ešte čakalo pár výškových metrov obohatených o roje múch. Bol to však ozaj už len kúštik a tak sme si o chvíľu užívali výhľady a znova sa trochu občerstvili. Potom nás už čakala len cesta nadol do Višňového, ktorá nemala konca-kraja, nakoniec sme sa však popod nedokončenú diaľnicu dostali do dediny, skoro hneď ku kúpalisku, kam mierili naše ďalšie kroky. Tam ma už čakala aj Kristínka a letné-vodné radovánky sme si užili spolu. 21. Veterné (1442 m.n.m.) -> Minčol

Skalka (1308 m.n.m.) -> Veľká Lúka (1476 m.n.m.)

Obraz
Tentokrát v trojici s Mištekom, sme sa vybrali na najvyššie hory Lúčanskej Malej Fatry, najviac známe pod názvom Martinky . Vybrali sme si cestu z Turia , kde sme kus času ušetrili, keď nás felda vyviezla dolinou až po horáreň Turská, odkiaľ sme vyštartovali krásnym bukovým pralesom s prímesou smreka a neskôr smrekovým porastom, ktorý sa často, či už pôsobením prírody, alebo častejšie človeka (odlesnenie) otváral do krásnych výhľadov, ktoré nám spríjemňovali cestu v teplom počasí. Prvým vrcholom bola Skalka, vyčnieva z bočného hrebeňa a sú z nej nádherné výhľady na hlavný aj priľahlé pohoria. Bol to asi najkrajší moment túry, keď sme sedeli na Skalke a užívali si pocit slobody pri pohľade na rozľahlé, hlboké doliny pod nami. Na vrchol Krížavy to bola už iba niečo vyše pol hodinka a na Veľkú Lúku ďalších 10min a aj keď sú to pekné kopce, prítomnosť človeka je veľmi výrazná. Na VL sme sa naobedovali a ľahli si do trávy, kde sme si asi trištvrte hodinku zdriemli a potom sa pobrali nadol.

Manínska tiesňava (839 m.n.m.)

Obraz
Tentokrát sme hľadali nejakú ľahšiu túru, ktorá by bola, ale zároveň dostupná, aj pekná a Manínska tiesňava spĺňala všetky tieto požiadavky. Išli sme len vo dvojici, napriek tomu sme sa ani chvíľku nenudili. Auto sme nechali pod tiesňavami pri ceste, vrátili sme sa a okolo kempu stúpali lesom až k prvým výhľadom na Považskú Bystricu a o chvíľku sme boli už na krásne zakvitnutom hrebeni, ktorým sme pokračovali k scenérií na prvej fotke. Potom nás čakala ešte pomerne dlhá trasa, na ktorej sme mali možnosť vidieť Manínsku tiesňavu zhora a nahliadli sme aj do Partizánskej jaskyne, ktorá svojou hĺbkou až naháňala hrôzu. Od nej sme zbehli do malebnej dedinky Záskalie, odkiaľ sme pokračovali asfaltkou k záverečnému miestu ktoré sa tak často objavuje na fotkách. Vybehli sme aj ku jaskyni pod Černokňažníkom a potom nás čakala už len cesta k autu, aby bol okruh dokončený. Keďže sme nevedeli či sa vôbec môže parkovať, kde sme stáli, trošku nám stislo ritky, keď sme videli auto, ktoré zastavilo kú

Poludňový grúň (1460 m.n.m.)

Obraz
 To by sme neboli my, keby si hneď deň po jednej túre nenaplánujeme druhú :D Ale zvládli sme to ľavou zadnou povedal by som. Na poludňový grúň je to stále rovnaké, strmé a nepríjemné, ale už sme si akosi zvykli a výhľady sú odtiaľ krásne. 18. Poludňový grúň (1460 m.n.m.) Vrátna - chata pod Poludňovým grúňom - Poludňový grúň - chPPG - Vrátna Dĺžka: 7,3 km Čas: 2,5 hod Prevýšenie: 720 m ruka ako jeřáb #poďmelentaknakúsok #Poludňový? #aleibaakbudekofolka #samozrejmebola #foevr #turistiken #togedr ♥