Na horách (2021)

Túto túru, ktorá bola alternatívou k hrebeňovke v Nízkych Tatrách, som bohužiaľ absolvoval bez Kristínky, len s Patrikom O. a Jakubom B. Vyrážali sme od Kuneradského zámku, kam sme sa doviezli autobusom, odkiaľ sme pokračovali lesnou cestou ktorá sa tiahla dolinou asi 3-4km, kým začala prudšie stúpať do záveru na Veternom. Tam sme si dali pauzu, pokochali sa, najedli a hrebeňom pokračovali na V. Lúku a následne Krížavu, odkiaľ začal veľmi pekný úsek cesty na Minčol. Zároveň sme však čosi klesli a tak tesne pred vrcholom nás ešte čakalo pár výškových metrov obohatených o roje múch. Bol to však ozaj už len kúštik a tak sme si o chvíľu užívali výhľady a znova sa trochu občerstvili. Potom nás už čakala len cesta nadol do Višňového, ktorá nemala konca-kraja, nakoniec sme sa však popod nedokončenú diaľnicu dostali do dediny, skoro hneď ku kúpalisku, kam mierili naše ďalšie kroky. Tam ma už čakala aj Kristínka a letné-vodné radovánky sme si užili spolu. 21. Veterné (1442 m.n.m.) -> Minčol

Tentokrát v trojici s Mištekom, sme sa vybrali na najvyššie hory Lúčanskej Malej Fatry, najviac známe pod názvom Martinky . Vybrali sme si cestu z Turia , kde sme kus času ušetrili, keď nás felda vyviezla dolinou až po horáreň Turská, odkiaľ sme vyštartovali krásnym bukovým pralesom s prímesou smreka a neskôr smrekovým porastom, ktorý sa často, či už pôsobením prírody, alebo častejšie človeka (odlesnenie) otváral do krásnych výhľadov, ktoré nám spríjemňovali cestu v teplom počasí. Prvým vrcholom bola Skalka, vyčnieva z bočného hrebeňa a sú z nej nádherné výhľady na hlavný aj priľahlé pohoria. Bol to asi najkrajší moment túry, keď sme sedeli na Skalke a užívali si pocit slobody pri pohľade na rozľahlé, hlboké doliny pod nami. Na vrchol Krížavy to bola už iba niečo vyše pol hodinka a na Veľkú Lúku ďalších 10min a aj keď sú to pekné kopce, prítomnosť človeka je veľmi výrazná. Na VL sme sa naobedovali a ľahli si do trávy, kde sme si asi trištvrte hodinku zdriemli a potom sa pobrali nadol.