Na horách (2021)

Opäť sme sa na turistiku odhodlali iba traja statoční: Matúš, Kristínka a Mištek. Dnes boli našim cieľom dva vrchy, pričom na jednom z nich sme za hojnej účasti spoluturistov a snehu boli minulý rok v zime. Začínali sme v Blatnici kam nás doviezla felda. Nie však do Gaderskej doliny, tá bola plná ľudí a áut už snáď od 5tej rána. Tak sme museli zaparkovať v dedine a o kúsok viac šľapať. Ľudí bolo fakt na mraky, preto sme sa čo najrýchlejšie predrali cez preplnenú GD až na odbočku Ústie Vápennej doliny, odkiaľ sme najprv jemne a potom drasticky stúpali ku jaskyni Mažarná, kde sme sa občerstvili a pokračovali ďalším príkrym svahom na vrchol Tlstej. Už počas cesty a aj na vrchole sme stretli najmenej 3x toľko ľudí čo som kedy vo Veľkej Fatre videl, no napriek tomu nám to pekné výhľady a krásne scenérie nepokazilo. Z Tlstej sme sa pustili zelenou značkou cez Lúbenú a  Bágľov kopec až na Ostrú, ktorá nás dokonale ohromila. Aj keď sme už boli po prejdených kilometroch vyčerpaní, skalné út...

Túto túru, ktorá bola alternatívou k hrebeňovke v Nízkych Tatrách, som bohužiaľ absolvoval bez Kristínky, len s Patrikom O. a Jakubom B. Vyrážali sme od Kuneradského zámku, kam sme sa doviezli autobusom, odkiaľ sme pokračovali lesnou cestou ktorá sa tiahla dolinou asi 3-4km, kým začala prudšie stúpať do záveru na Veternom. Tam sme si dali pauzu, pokochali sa, najedli a hrebeňom pokračovali na V. Lúku a následne Krížavu, odkiaľ začal veľmi pekný úsek cesty na Minčol. Zároveň sme však čosi klesli a tak tesne pred vrcholom nás ešte čakalo pár výškových metrov obohatených o roje múch. Bol to však ozaj už len kúštik a tak sme si o chvíľu užívali výhľady a znova sa trochu občerstvili. Potom nás už čakala len cesta nadol do Višňového, ktorá nemala konca-kraja, nakoniec sme sa však popod nedokončenú diaľnicu dostali do dediny, skoro hneď ku kúpalisku, kam mierili naše ďalšie kroky. Tam ma už čakala aj Kristínka a letné-vodné radovánky sme si užili spolu. 21. Veterné (1442 m.n.m.) -> Minčol ...

Tentokrát v trojici s Mištekom, sme sa vybrali na najvyššie hory Lúčanskej Malej Fatry, najviac známe pod názvom Martinky . Vybrali sme si cestu z Turia , kde sme kus času ušetrili, keď nás felda vyviezla dolinou až po horáreň Turská, odkiaľ sme vyštartovali krásnym bukovým pralesom s prímesou smreka a neskôr smrekovým porastom, ktorý sa často, či už pôsobením prírody, alebo častejšie človeka (odlesnenie) otváral do krásnych výhľadov, ktoré nám spríjemňovali cestu v teplom počasí. Prvým vrcholom bola Skalka, vyčnieva z bočného hrebeňa a sú z nej nádherné výhľady na hlavný aj priľahlé pohoria. Bol to asi najkrajší moment túry, keď sme sedeli na Skalke a užívali si pocit slobody pri pohľade na rozľahlé, hlboké doliny pod nami. Na vrchol Krížavy to bola už iba niečo vyše pol hodinka a na Veľkú Lúku ďalších 10min a aj keď sú to pekné kopce, prítomnosť človeka je veľmi výrazná. Na VL sme sa naobedovali a ľahli si do trávy, kde sme si asi trištvrte hodinku zdriemli a potom sa pobrali nadol. ...

Tentokrát sme hľadali nejakú ľahšiu túru, ktorá by bola, ale zároveň dostupná, aj pekná a Manínska tiesňava spĺňala všetky tieto požiadavky. Išli sme len vo dvojici, napriek tomu sme sa ani chvíľku nenudili. Auto sme nechali pod tiesňavami pri ceste, vrátili sme sa a okolo kempu stúpali lesom až k prvým výhľadom na Považskú Bystricu a o chvíľku sme boli už na krásne zakvitnutom hrebeni, ktorým sme pokračovali k scenérií na prvej fotke. Potom nás čakala ešte pomerne dlhá trasa, na ktorej sme mali možnosť vidieť Manínsku tiesňavu zhora a nahliadli sme aj do Partizánskej jaskyne, ktorá svojou hĺbkou až naháňala hrôzu. Od nej sme zbehli do malebnej dedinky Záskalie, odkiaľ sme pokračovali asfaltkou k záverečnému miestu ktoré sa tak často objavuje na fotkách. Vybehli sme aj ku jaskyni pod Černokňažníkom a potom nás čakala už len cesta k autu, aby bol okruh dokončený. Keďže sme nevedeli či sa vôbec môže parkovať, kde sme stáli, trošku nám stislo ritky, keď sme videli auto, ktoré zastavilo kú...

 To by sme neboli my, keby si hneď deň po jednej túre nenaplánujeme druhú :D Ale zvládli sme to ľavou zadnou povedal by som. Na poludňový grúň je to stále rovnaké, strmé a nepríjemné, ale už sme si akosi zvykli a výhľady sú odtiaľ krásne. 18. Poludňový grúň (1460 m.n.m.) Vrátna - chata pod Poludňovým grúňom - Poludňový grúň - chPPG - Vrátna Dĺžka: 7,3 km Čas: 2,5 hod Prevýšenie: 720 m ruka ako jeřáb #poďmelentaknakúsok #Poludňový? #aleibaakbudekofolka #samozrejmebola #foevr #turistiken #togedr ♥  

 Siná bola prvým vrchom, akoby odrazovým mostíkom do Nízkych Tatier tohoto roku. Bola to prekrásna túra s dokonalou viditeľnosťou, primeraným prevýšením, zaujímavou dolinkou Radovanského potoka, ohromujúcimi výhľadmi na ešte zasnežené končiare Nízkych Tatier, aj všetkých ostatných pohorí kam až oko dovidelo.  17. Siná (1560 m.n.m.) Demänovská jaskyňa Slobody - Sedlo Sinej - Siná - DJS Dĺžka: 7,8 km Čas: 3 hod Prevýšenie: 892 m   #smradlavéprdyvaute #peckujemehudby #demänovskádolinasmrti #hotelyvymreli #nechcemedruhýSalatín #ľudianazačiatku #užsmeichnikdynevideli #šľapemesipopotoku #editaUrbanPeky #úlohazaúlohou #cikpauza #užsmeskorohore #cestajezarubana #neskutočnévýhľady #začínajúsakopiťľudia #doluuuu #čakáfelda #omylomnadiaľnici #peknádedinatentoLiptovskýJán #lentunieježiadnakrčma #miestniradia #namiestokofolyradler #domuuuu

 Na Katovej skale sme už pár krát boli, no tentokrát sa mi to páčilo asi najviac. Možno aj preto že sme cestu späť zvolili netradične, nie cez serpentíny. Počko nám vyšlo na 1*. 16. Katova skala (927 m.n.m.) Kaštieľ Revayovcov - Teplické serpentíny - Katova skala - Sklabinský podzámok - KR Dĺžka: 11,4 km Čas: 2,5 hod Prevýšenie: 521 m  #neviemčosaužstalotentodeň #alebolotokrasne #pamätamsiakonamnožičkyvýskali #keďsmesadolubrehomdrali #aaniživáčkanetretli