Hoblík (934 m.n.m.)

Tento sympatický kopček kúsoček od Višňového nám učaroval keď sme ho videli počas túry na Minčol a tak sme si naň vyhradili jedno poškolné poobedie, aj keď to nebolo celkom plánované. Keďže na Hoblík nevedie značkovaná trasa, trošku sme sa trápili s miestnymi chodníčkami, no zdarne vyšli nad hoblíkovskú ferratku, odkiaľ sme už len miernym hrebeňom pokračovali ďalších 15min na vrchol, odkiaľ boli krásne výhľady na Lúčanskú Malú Fatru a spoza stromov aj na tú Krivánsku. Trošku nám to pripomenulo Boboty. Dolu sme išli z opačnej strany prudkým chodníkom a krásnym borovicovým hájom.

10. Hoblík (934 m.n.m.)

Začiatok Višňovskej doliny - Via Ferrata Hoblík - Hoblík - Zač. Višňovskej doliny

Dĺžka: 2,7 km

Čas: 1,5 hod

Prevýšenie: 385 m




 #poďmepoďmepoďmezimamije #čoskôrnehovoríš #terazsamusímevracať #totadiaľto? #javidímkdesapozeráš #asituto? #vnavigáciípoletujeme #tulezhore #kamďalej!? #jasaužneudržím #tadiaľtojecesta #konečnehoreee #jabĺčkosidaj #jasomnevedelžejezhnité #božinkunatomslniečkujefajn #užlenkúsoček #tuhoresúajľudiajupiii #akýzlatýpsík #Bobojeprítulnučký #achtieinfluencerkyhore #bežteuždomov #ajmychcemefotku #cestoudoluSuperStar #Waldemaračerešne #čotieštezaspievam? #goldenhour #Bobopodruhýkrát #strašidelnesaľúbime ♥

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Skalka (1308 m.n.m.) -> Veľká Lúka (1476 m.n.m.)

Obraz
Tentokrát v trojici s Mištekom, sme sa vybrali na najvyššie hory Lúčanskej Malej Fatry, najviac známe pod názvom Martinky . Vybrali sme si cestu z Turia , kde sme kus času ušetrili, keď nás felda vyviezla dolinou až po horáreň Turská, odkiaľ sme vyštartovali krásnym bukovým pralesom s prímesou smreka a neskôr smrekovým porastom, ktorý sa často, či už pôsobením prírody, alebo častejšie človeka (odlesnenie) otváral do krásnych výhľadov, ktoré nám spríjemňovali cestu v teplom počasí. Prvým vrcholom bola Skalka, vyčnieva z bočného hrebeňa a sú z nej nádherné výhľady na hlavný aj priľahlé pohoria. Bol to asi najkrajší moment túry, keď sme sedeli na Skalke a užívali si pocit slobody pri pohľade na rozľahlé, hlboké doliny pod nami. Na vrchol Krížavy to bola už iba niečo vyše pol hodinka a na Veľkú Lúku ďalších 10min a aj keď sú to pekné kopce, prítomnosť človeka je veľmi výrazná. Na VL sme sa naobedovali a ľahli si do trávy, kde sme si asi trištvrte hodinku zdriemli a potom sa pobrali nadol. ...
Čítať ďalej

Tlstá (1373 m.n.m.) -> Ostrá (1247 m.n.m.)

Obraz
Opäť sme sa na turistiku odhodlali iba traja statoční: Matúš, Kristínka a Mištek. Dnes boli našim cieľom dva vrchy, pričom na jednom z nich sme za hojnej účasti spoluturistov a snehu boli minulý rok v zime. Začínali sme v Blatnici kam nás doviezla felda. Nie však do Gaderskej doliny, tá bola plná ľudí a áut už snáď od 5tej rána. Tak sme museli zaparkovať v dedine a o kúsok viac šľapať. Ľudí bolo fakt na mraky, preto sme sa čo najrýchlejšie predrali cez preplnenú GD až na odbočku Ústie Vápennej doliny, odkiaľ sme najprv jemne a potom drasticky stúpali ku jaskyni Mažarná, kde sme sa občerstvili a pokračovali ďalším príkrym svahom na vrchol Tlstej. Už počas cesty a aj na vrchole sme stretli najmenej 3x toľko ľudí čo som kedy vo Veľkej Fatre videl, no napriek tomu nám to pekné výhľady a krásne scenérie nepokazilo. Z Tlstej sme sa pustili zelenou značkou cez Lúbenú a  Bágľov kopec až na Ostrú, ktorá nás dokonale ohromila. Aj keď sme už boli po prejdených kilometroch vyčerpaní, skalné út...
Čítať ďalej

Pachoľa (2167 m.n.m.) -> Predný Salatín (1624 m.n.m.)

Obraz
Ako každý rok, Západné Tatry vedia očariť. A tým že je tam aj menej ľudí a viac možností, sú pre nás dokonalé. Tentokrát sme si ale dali riadne do tela. A to sme o tom ani nevedeli kým sme sa neocitli na prvom vrchole, ale o tom potom. Vyrážali sme z Roháčskej doliny, od lyžiarskeho strediska Roháče-Spálená a smerovali k Roháčskym plesám, ktoré sme o necelé dve hodinky aj dosiahli. Všade plno až moc prítulných kačíc a tak sme len zďobli sójové suky a pokračovali. Do Baníkovského sedla nás čakal ešte kus s výrazným stúpaním na konci, ktoré pokračovalo až na Pachoľa. Tam sme sa usadili a naobedovali, počas čoho sme sledovali ako sa rozplývajú oblaky, ktoré zastierali zvyšok hrebeňa ktorý sme mali prejsť. Keď sme ho uvideli, zdalo sa až neuveriteľné kam to ideme. Tak som to preveril na mapách a oznámil: "Áno, až ten hrebeň úplne vzadu." na čo ma Mirko zfleku prekrstil: "Ty Judááš!" čím chcel asi naznačiť že som trasu aj inak mohol vymyslieť. Pustili sme sa do toho a ča...
Čítať ďalej