Na horách (2021)

Veľká Fatra je prekrásne miesto, kam sa ale človek nevyberie v hociktorý deň. Dnes ale ten pravý nadišiel a spolu s Kristínkou s nami začali stúpať z Liptovských Revúc aj Mištek s Urbim. Najskôr sme išli dlho iba po doline zelenou značkou okolo potoka Revúca, z ktorej sme sa neskôr dali doprava na žltú, ktorá bola spojovačkou na červenú hrebeňovú Cestu hrdinov SNP. Ňou sme pokračovali najskôr bukovými lesmi, ktoré prešli do ihličnanov a nakoniec na horské lúky, kde sme pod Krížnou uvideli aj prvý salaš a pastiera vo Vetrieske. Títo ľudia a ich stáda patria k hlavným udržiavateľom miestnych lúčnych biotopov. Pokračovali sme nahor, aj keď sa svah začal prudko dvíhať, pretože sa nám na obzore objavila letecká základňa, ku ktorej to už nebolo ďaleko. Z Krížnej sme pokračovali jemnučkým hrebeňom na Ostredok a z neho zostupovali do sedla Chyžky, odkiaľ nás žltá značka zviedla späť do Lip. Revúc. Cestou na hor sme stretli len minimum ľudí, ešte dolu Poliačky (skupina asi 10tich) ktoré sa očiv...

Ako každý rok, Západné Tatry vedia očariť. A tým že je tam aj menej ľudí a viac možností, sú pre nás dokonalé. Tentokrát sme si ale dali riadne do tela. A to sme o tom ani nevedeli kým sme sa neocitli na prvom vrchole, ale o tom potom. Vyrážali sme z Roháčskej doliny, od lyžiarskeho strediska Roháče-Spálená a smerovali k Roháčskym plesám, ktoré sme o necelé dve hodinky aj dosiahli. Všade plno až moc prítulných kačíc a tak sme len zďobli sójové suky a pokračovali. Do Baníkovského sedla nás čakal ešte kus s výrazným stúpaním na konci, ktoré pokračovalo až na Pachoľa. Tam sme sa usadili a naobedovali, počas čoho sme sledovali ako sa rozplývajú oblaky, ktoré zastierali zvyšok hrebeňa ktorý sme mali prejsť. Keď sme ho uvideli, zdalo sa až neuveriteľné kam to ideme. Tak som to preveril na mapách a oznámil: "Áno, až ten hrebeň úplne vzadu." na čo ma Mirko zfleku prekrstil: "Ty Judááš!" čím chcel asi naznačiť že som trasu aj inak mohol vymyslieť. Pustili sme sa do toho a ča...

Opäť sme sa na turistiku odhodlali iba traja statoční: Matúš, Kristínka a Mištek. Dnes boli našim cieľom dva vrchy, pričom na jednom z nich sme za hojnej účasti spoluturistov a snehu boli minulý rok v zime. Začínali sme v Blatnici kam nás doviezla felda. Nie však do Gaderskej doliny, tá bola plná ľudí a áut už snáď od 5tej rána. Tak sme museli zaparkovať v dedine a o kúsok viac šľapať. Ľudí bolo fakt na mraky, preto sme sa čo najrýchlejšie predrali cez preplnenú GD až na odbočku Ústie Vápennej doliny, odkiaľ sme najprv jemne a potom drasticky stúpali ku jaskyni Mažarná, kde sme sa občerstvili a pokračovali ďalším príkrym svahom na vrchol Tlstej. Už počas cesty a aj na vrchole sme stretli najmenej 3x toľko ľudí čo som kedy vo Veľkej Fatre videl, no napriek tomu nám to pekné výhľady a krásne scenérie nepokazilo. Z Tlstej sme sa pustili zelenou značkou cez Lúbenú a  Bágľov kopec až na Ostrú, ktorá nás dokonale ohromila. Aj keď sme už boli po prejdených kilometroch vyčerpaní, skalné út...

Túto túru, ktorá bola alternatívou k hrebeňovke v Nízkych Tatrách, som bohužiaľ absolvoval bez Kristínky, len s Patrikom O. a Jakubom B. Vyrážali sme od Kuneradského zámku, kam sme sa doviezli autobusom, odkiaľ sme pokračovali lesnou cestou ktorá sa tiahla dolinou asi 3-4km, kým začala prudšie stúpať do záveru na Veternom. Tam sme si dali pauzu, pokochali sa, najedli a hrebeňom pokračovali na V. Lúku a následne Krížavu, odkiaľ začal veľmi pekný úsek cesty na Minčol. Zároveň sme však čosi klesli a tak tesne pred vrcholom nás ešte čakalo pár výškových metrov obohatených o roje múch. Bol to však ozaj už len kúštik a tak sme si o chvíľu užívali výhľady a znova sa trochu občerstvili. Potom nás už čakala len cesta nadol do Višňového, ktorá nemala konca-kraja, nakoniec sme sa však popod nedokončenú diaľnicu dostali do dediny, skoro hneď ku kúpalisku, kam mierili naše ďalšie kroky. Tam ma už čakala aj Kristínka a letné-vodné radovánky sme si užili spolu. 21. Veterné (1442 m.n.m.) -> Minčol ...

Tentokrát v trojici s Mištekom, sme sa vybrali na najvyššie hory Lúčanskej Malej Fatry, najviac známe pod názvom Martinky . Vybrali sme si cestu z Turia , kde sme kus času ušetrili, keď nás felda vyviezla dolinou až po horáreň Turská, odkiaľ sme vyštartovali krásnym bukovým pralesom s prímesou smreka a neskôr smrekovým porastom, ktorý sa často, či už pôsobením prírody, alebo častejšie človeka (odlesnenie) otváral do krásnych výhľadov, ktoré nám spríjemňovali cestu v teplom počasí. Prvým vrcholom bola Skalka, vyčnieva z bočného hrebeňa a sú z nej nádherné výhľady na hlavný aj priľahlé pohoria. Bol to asi najkrajší moment túry, keď sme sedeli na Skalke a užívali si pocit slobody pri pohľade na rozľahlé, hlboké doliny pod nami. Na vrchol Krížavy to bola už iba niečo vyše pol hodinka a na Veľkú Lúku ďalších 10min a aj keď sú to pekné kopce, prítomnosť človeka je veľmi výrazná. Na VL sme sa naobedovali a ľahli si do trávy, kde sme si asi trištvrte hodinku zdriemli a potom sa pobrali nadol. ...

Tentokrát sme hľadali nejakú ľahšiu túru, ktorá by bola, ale zároveň dostupná, aj pekná a Manínska tiesňava spĺňala všetky tieto požiadavky. Išli sme len vo dvojici, napriek tomu sme sa ani chvíľku nenudili. Auto sme nechali pod tiesňavami pri ceste, vrátili sme sa a okolo kempu stúpali lesom až k prvým výhľadom na Považskú Bystricu a o chvíľku sme boli už na krásne zakvitnutom hrebeni, ktorým sme pokračovali k scenérií na prvej fotke. Potom nás čakala ešte pomerne dlhá trasa, na ktorej sme mali možnosť vidieť Manínsku tiesňavu zhora a nahliadli sme aj do Partizánskej jaskyne, ktorá svojou hĺbkou až naháňala hrôzu. Od nej sme zbehli do malebnej dedinky Záskalie, odkiaľ sme pokračovali asfaltkou k záverečnému miestu ktoré sa tak často objavuje na fotkách. Vybehli sme aj ku jaskyni pod Černokňažníkom a potom nás čakala už len cesta k autu, aby bol okruh dokončený. Keďže sme nevedeli či sa vôbec môže parkovať, kde sme stáli, trošku nám stislo ritky, keď sme videli auto, ktoré zastavilo kú...

 To by sme neboli my, keby si hneď deň po jednej túre nenaplánujeme druhú :D Ale zvládli sme to ľavou zadnou povedal by som. Na poludňový grúň je to stále rovnaké, strmé a nepríjemné, ale už sme si akosi zvykli a výhľady sú odtiaľ krásne. 18. Poludňový grúň (1460 m.n.m.) Vrátna - chata pod Poludňovým grúňom - Poludňový grúň - chPPG - Vrátna Dĺžka: 7,3 km Čas: 2,5 hod Prevýšenie: 720 m ruka ako jeřáb #poďmelentaknakúsok #Poludňový? #aleibaakbudekofolka #samozrejmebola #foevr #turistiken #togedr ♥  

 Siná bola prvým vrchom, akoby odrazovým mostíkom do Nízkych Tatier tohoto roku. Bola to prekrásna túra s dokonalou viditeľnosťou, primeraným prevýšením, zaujímavou dolinkou Radovanského potoka, ohromujúcimi výhľadmi na ešte zasnežené končiare Nízkych Tatier, aj všetkých ostatných pohorí kam až oko dovidelo.  17. Siná (1560 m.n.m.) Demänovská jaskyňa Slobody - Sedlo Sinej - Siná - DJS Dĺžka: 7,8 km Čas: 3 hod Prevýšenie: 892 m   #smradlavéprdyvaute #peckujemehudby #demänovskádolinasmrti #hotelyvymreli #nechcemedruhýSalatín #ľudianazačiatku #užsmeichnikdynevideli #šľapemesipopotoku #editaUrbanPeky #úlohazaúlohou #cikpauza #užsmeskorohore #cestajezarubana #neskutočnévýhľady #začínajúsakopiťľudia #doluuuu #čakáfelda #omylomnadiaľnici #peknádedinatentoLiptovskýJán #lentunieježiadnakrčma #miestniradia #namiestokofolyradler #domuuuu

 Na Katovej skale sme už pár krát boli, no tentokrát sa mi to páčilo asi najviac. Možno aj preto že sme cestu späť zvolili netradične, nie cez serpentíny. Počko nám vyšlo na 1*. 16. Katova skala (927 m.n.m.) Kaštieľ Revayovcov - Teplické serpentíny - Katova skala - Sklabinský podzámok - KR Dĺžka: 11,4 km Čas: 2,5 hod Prevýšenie: 521 m  #neviemčosaužstalotentodeň #alebolotokrasne #pamätamsiakonamnožičkyvýskali #keďsmesadolubrehomdrali #aaniživáčkanetretli

Na výšľape s Kristínkou. Kojšová je prekapivo veľmi pekný kopec s výhľadom na Suchý a priľahlý hrebeň, ktorý je vidno len kúsok od budzogáňa. Hlavné pre čo sme prišli bolo tak isto splnené - vznikol le parcour vol III a byl to nářez :D 15. Kojšová (828 m.n.m.) Strečno, pod hradom - Špicák - Sedlo pod Kojšovou - Kojšová - St. pod hradom Dĺžka: 4,3 km Čas: 2 hod Prevýšenie: 388 m  #vStrečnesomforeigneer #cestouvautejedembomby #kráčamesiodhradu #vStrečnejeKrakovpredstavtesi #spomaleneajtrápnevyzerácool #skáčemeakokráličky #natáčameo100šesť #naKojšovejhneď #divnýpáriksatupári #alenietosmezasanevideli #akootvoriťpivokľúčom #jedeeem #pizzkavmysliach

Ja po druhý, Kristínka po prvý krát (tento rok) šľapala na Chatu pod Suchým, tentokrát z Nezbudskej Lúčky, kde sme sa doviezli kam sa len dalo, až na hranicu s NP. Nahor sme sa rozhodli ísť záživnejším no zato trochu náročnejším hrebeňom, odkiaľ sme mali pekné výhľady na Domašínsky meander a potom hore na hrebeni, trochu prekvapivo aj na hrebeň MF (vďaka čerstvému odlesneniu). Spolu s nami išlo hore veľa turistov a na chate to doslova kypelo. Dali sme si kapustnicu a dolu sa vrátili cestou ktorá vedie dolinou, hore nás už dosť vyfúkalo. Zato na chate bolo príjemne teplo a podbeľ na lyžiarskom svahu dokazoval že už aj sem pomaly nakúka jar, z čoho sa veľmi tešíme.  14. Chata pod Suchým (1075 m.n.m.) Nezbudská Lúčka, za mostom - Starhrad - Plešel - Chata pod Suchým - dolinou Hradského potoka dolu - Nezbudská Lúčka, za mostom Dĺžka: 11,2 km Čas: 3,50 hod Prevýšenie: 724 m   # neplánovanétúrysútienajlepšie #letímedoNezbudu #kamtoažideme? #jasavždybojímžesašmyknemedoVáhu #aještedál...

Zatiaľ naša najkratšia poobedná túrička, tentokrát do Krivánskej MF. Feldou sme sa zaviezli úzkymi uličkami Belej až na koniec dediny, odkiaľ sme pokračovali po vlastných až na tri krásne vyhliadky, odkiaľ sme mali pekné výhľady na Terchovskú dolinu a veľkú časť KMF.  13. Belské skaly (711 m.n.m.) Belá, konečná - Belská dolina - Belské skaly - Belá, konečná Dĺžka: 2,7 km Čas: 1 hod Prevýšenie: 204 m    # kamsadnesvyberieme #niečočostihneme #taknahodinku? #Belskéskalypeknéskaly #čímmenšíkopček #týmdáviaczabrať #odzačiatkuvýhľadíky #minitúričkanapohľadanie #fotkujemekdesadá #nakoncikaždývlastnoucestou #jasomsimyslelažetopokračujehrebeňoom #takaužívajme #eštejednanaanalóg #ajedna-dve-triprofilovky #potomcestouprebraťrodiny #akrásnemomentysúnazberané ♥

Náročná túra za spočiatku sľubného, ale nakoniec dosť nepriaznivého počasia. Kým sme išli do sedla bolo dobre, potom už veľmi veľká zima a silný nárazový vietor. Chodník tiež nebol dobre prešľapaný a tak sme sa museli často brodiť. Napriek tomu to bola pekná a nezvyčajná túra v silnom počte (bratia, bez Martina + oco + Miro). BK (bez Kristínky :( - pán Menzesko) 1. Malý Kriváň (1671 m.n.m.) Dolina kúr - Príslopok - Sedlo Priehyb - Malý Kriváň - SP - P - Dolina kúr Dĺžka: 14,6 km Čas: 5,40 hod Prevýšenie: 1148 m Hore bola taká zima že sa nám ani len fotiť nechcelo :D #ztrochsúzrazu6ti #vystupujemevkúre #potúreotužovaniee #tosmeeštenevedeličonásčaká #makačkahore #mačkaanávleknanohe #horevalímena100% #miestamipľujemekref #vsedlepijemečaj #pokračujemesnehom #eštežeje-10 #aspoňsalavínaneutrhne #ocosMiškomšerpovia #myidemetadiaľto #tadiaľsanedáidemekdevy #žľabomhore #navrcholefúkasnáď100kmvietor #zastĺpomjezónabezvetria #nezastavujemeidesadole #janezjemkeďstojíme #pohyb=jedinýzdrojtepla #užj...

Ďalšia z poobedných mini-túričiek. Opäť štart vo Višňovskej doline, tentokrát za všeliakého počasia. Pomaly stúpame k chatkám pod tým dielom kam sa chystáme. Pri nich posedíme a vydýchame. Pokračujeme ďalším mierným stúpaním, chvíľu po hrebeni a už sme hore. Je tu krásne, oplatilo sa, napijeme sa čaju a zberáme sa nadol. Za chvíľku sme už pri aute. 12. Valientov diel (828 m.n.m.) Višňovská dolina - Pod Hoblíkom - Chaty pod Holým dielom - Valientov diel - Višňovská dolina Dĺžka: 4 km Čas: 2 hod Prevýšenie: 277 m #dolinuVišňovskúsiakosiobľubujeme #pomaličkynenáhlime #cestoupreberiemeIntoTheWild #sedímeprichatkách #tenčajjeneskutočnekyslý #pokryvenétváre #skúšameozvenu #jelenieryky #čoasirobí? #istokadí #chatkárinaobzore #akýpántakýpes #čivavaapoľovník #poďmedál #vrahovianaopekačke #totosamitunezdá #mimoznačenýchchodníkov #užsmetadaakochámesa #krásnaskala #krásneohnisko #reklamanaSalewu #všakačoveďsúkrásne #prvátúravnových #bezotlakov #doleeeeašupdofeldy

Po dlhšom čase malých túričiek sme si chceli dopriať niečo väčšie, no počasie neprialo a tak sme sobotnú túru najprv zamietli, ale ako sa vyčasilo tak sme vyrazili aspoň na kratšiu túru na Malý Rozsutec. 11. Malý Rozsutec (1344 m.n.m.) Štefanová - Sedlo Vrchpodžiar - Pod Pálenicou - Pod Tesnou Rizňou - Pod Tanečnicou - Sedlo Medzirozsutce - Malý Rozsutec - Štefanová (dolu tá istá trasa) Dĺžka: 10,8 km Čas: 4,5 hod Prevýšenie: 891 m  #najprvtovyzerásľubne #potomzasadážď #keďprídesobotatakslniečkoodrána #verímetomučovidíme #domaibauhádzať #ahuránahory #nádhernátúra #odzačiatkudokonca #modrýmchodníčkom #okremzvieratprvéstopy #kúsokcezdiery #podTanečnicoujeprekrásne #papámeakochámesa #čozadebilibolinaVeľkom #čochvíľasmehore #sku*venemačky #akotovyrábajúdebili #horesisadkáme #pofotímenapapáme #vybilsafoťák #nechcezasunúťobjektív #najnechutnejšieslovonasvete #dajsimojemačky #dajmiichdole! #tymášnohuakoYeti #dolusašmýkame #tripádyKristínky #rukakostrčnoha #doleakohore #stáleprekrásne #ne...

Tento sympatický kopček kúsoček od Višňového nám učaroval keď sme ho videli počas túry na Minčol a tak sme si naň vyhradili jedno poškolné poobedie, aj keď to nebolo celkom plánované. Keďže na Hoblík nevedie značkovaná trasa, trošku sme sa trápili s miestnymi chodníčkami, no zdarne vyšli nad hoblíkovskú ferratku, odkiaľ sme už len miernym hrebeňom pokračovali ďalších 15min na vrchol, odkiaľ boli krásne výhľady na Lúčanskú Malú Fatru a spoza stromov aj na tú Krivánsku. Trošku nám to pripomenulo Boboty. Dolu sme išli z opačnej strany prudkým chodníkom a krásnym borovicovým hájom. 10. Hoblík (934 m.n.m.) Začiatok Višňovskej doliny - Via Ferrata Hoblík - Hoblík - Zač. Višňovskej doliny Dĺžka: 2,7 km Čas: 1,5 hod Prevýšenie: 385 m  # poďmepoďmepoďmezimamije #čoskôrnehovoríš #terazsamusímevracať #totadiaľto? #javidímkdesapozeráš #asituto? #vnavigáciípoletujeme #tulezhore #kamďalej!? #jasaužneudržím #tadiaľtojecesta #konečnehoreee #jabĺčkosidaj #jasomnevedelžejezhnité #božinkunatomslniečk...